zoradiť: podľa dátumu
V týchto mesiacoch sa vyhodnocujú pripomienky k novému Stavebnému zákonu, teda zákonu, na ktorý väčšina aktérov v stavebníctve, územnom plánovaní, urbanizme aj architektúre čaká už celé desaťročia. Špecifickosť rozvoja Bratislavy si vyžaduje, aby jej nový zákon umožňoval viacero vecí si prispôsobiť – skrátene, aby si mohlo Hlavné mesto samé tvoriť svoje stavebné predpisy.
Prijatie nového Stavebného zákona, ktorý by nahradil súčasnú stavebnú legislatívu, ktorej základ pochádza ešte z roku 1976 (!), je jednou z priorít aktuálnej Vlády SR. Podoba zákona ešte nie je odhalená a na verejnosť prenikajú len kusé informácie. Tie však už čo-to naznačujú, čo podnietilo Inštitút urbánneho rozvoja (IUR) k reakcii na prvé známe nariadenia.
Nový Stavebný zákon – resp. Zákon o územnom plánovaní a Zákon o výstavbe – vstúpil do medzirezortného pripomienkového konania (MPK). V súvislosti s tým boli oba zákony zverejnené a prvýkrát oficiálne predstavené verejnosti. Vláda SR si od prijatia zákonov sľubuje zjednodušenie povoľovania, urýchlenie ekonomického rozvoja aj vytvorenie podmienok pre masívny rozvoj nájomného bývania.
Vláda Slovenskej republiky na dnešnom zasadnutí schválila návrhy Zákona o výstavbe a Zákona o územnom plánovaní, v skratke nového Stavebného zákona. Pôvodný Stavebný zákon platí už od roku 1976, odkedy bol viackrát novelizovaný. Úplne nová legislatíva by však mala reagovať na súčasné výzvy a priniesť zefektívnenie stavebného a územnoplánovacieho procesu. Urýchliť by sa malo aj povoľovanie nových stavieb.
Nový stavebný zákon, resp. Zákon o výstavbe a Zákon o územnom plánovaní, bol nedávno schválený vládou a smeruje do parlamentu. Jeho aktuálna verzia však ani napriek akceptovaniu niektorých pripomienok nie je u mnohých samospráv vnímaná pozitívne. Obávajú sa totiž straty možností regulovať výstavbu. S tým nesúhlasí Inštitút urbánneho rozvoja (IUR), ktorý vysvetľuje „mýty“ okolo nového zákona.
Organizácia Inštitút urbánneho rozvoja (IUR) sa odborne zaoberá analýzou stavebnej legislatívy, vrátane nového stavebného zákona – resp. Zákona o výstavbe a Zákona o územnom plánovaní. Oba zákony sú tesne pred schvaľovaním v parlamente, sú však predmetom intenzívnej kritiky. Časť oponentov namieta, že budú obmedzené možnosti verejnosti a susedov sa k projektu vyjadriť. Je to naozaj tak?
Nový stavebný zákon, resp. Zákon o územnom plánovaní a Zákon o výstavbe, prinesie zásadné zmeny do povoľovania výstavby, ako aj plánovania budúcnosti slovenských miest. Zvlášť sa to týka Bratislavy, kde je tlak investorov najväčší. Práve tu sa najviac zrážajú nedostatky starého zákona s požiadavkami súčasnosti. Ako na zákon reaguje samotné Hlavné mesto?
Nový stavebný zákon, teda Zákon o výstavbe a Zákon o územnom plánovaní, je po takmer piatich desaťročiach od schválenia pôvodnej legislatívy realitou. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky prijali vládne návrhy nových zákonov počas dnešného rokovania. Priniesť by mali radikálne zrýchlenie povoľovania výstavby, elektronizáciu, zjednodušenie postupov aj prísnejšie postihy voči čiernym stavbám.
Nová stavebná legislatíva, teda Zákon o výstavbe a Zákon o územnom plánovaní, bola v priebehu minulého týždňa schválená parlamentom. Účinnosť by mala nadobudnúť od 1. apríla 2024. Zákony prichádzajú s prísľubom veľkých zmien, ktoré majú zdynamizovať povoľovacie procesy, znížiť byrokraciu alebo priblížiť legislatívu súčasnosti. Reakcie sú zmiešané.
Súčasťou povoľovania každého väčšieho projektu alebo strategického materiálu je posudzovanie vplyvov na životné prostredie – EIA (v prípade projektov) alebo SEA (stratégií). Pre verejnosť predstavuje tento proces možnosť, ako sa k zámeru vyjadriť. Nezriedka sa však stalo, že boli tieto procesy zneužívané kariérnymi „aktivistami“, čo viedlo ku kontroverzne prijatej novele, zameranej na elimináciu obštrukcií.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac